reklama

Čo čaká Lýbiu? Alebo osem rokov irackej demokracie.

Prešlo sotva päť rokov od popravy Saddáma Husajna a obyvatelia Bagdádu s ľútosťou vravia: „Och áno, v skutku sme si nie až tak zle žili pri Saddámovi!" Kedy sa v Lýbii začne podobná nostalgia po Kaddáfim? Špeciálna reportáž z Iraku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Na úvod - tento článok som vzhliadol v ruských printových novinách Argumenty a Fakty a prišiel mi natoľko zaujímavý svojou "nemainstreamovateľnosťou", že som pocítil potrebu podeliť sa oň aj s Vami ostatnými. Autor píše v špeciálnej reportáži o svojom pobyte v Iraku, o jeho dnešnej každodennej rutine..
Muammar Kaddáfi je zvrhnutý - hlavné mesto Lýbie je plné mŕtvych tiel a leží v ruinách- Vláda USA a velenie NATO oslavujú - ďalší na naftu bohatý štát sa „vypravil na cestu demokracie". Pozorovateľ ruského denníku Argumenty a Fakty, nachádzajúci sa práve v Iraku (v štáte, kde pred ôsmymi rokmi „demokraciu" takisto dovliekli na bodákoch), sa rozhodol rozobrať, čo sa potencionálne stane v najbližšom čase s Lýbiou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bod č. 1: Koniec „Šeherezády"

... - Prepáčte, a čosi irackého máte vôbec? Už zodve hodiny sa tu snažím niečo nájsť.

Predavač vyrovnane pokrčí plecami. Mlieko na pulte je od iránskeho výrobcu. Sýr od egyptského. Baranina je turecká. Zubná pasta je z Ruska. V celom potravinovom hypermarkete v meste Erbala sa našli iba dva tovary označené značkou „Vyrobené v Iraku". Bola to Coca-Cola a ... solené uhorky, všetko ostatné je z dovozu. Na blšom trhu v blízkosti pevnosti je situácia rovnaká: všetko sú tu iba čínske a iránske haraburdy. Počas vlády Saddáma Husajna bol Irak sebestačný tak v produkcii odevov, ako aj v potravinových zásobách, ba dokonca v továrňach tu varievali miestne pivo „Šeherezáda". Teraz sa pivo nevyrába - islam ho nepovoľuje a ostatné iracké tovary razom zmizli aj s penovým nápojom. Benzín, v krajine s obrovskými zásobami nafty, stojí dolár za liter - do americkej okupácie ste si za túto cenu mohli kúpiť desať litrov. V súčasnosti Iračania prakticky nič nevyrábajú - 95 percent tovarov dovážajú zo zahraničia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

... Irak ako jednotná krajina neexistuje. Na severe je Kurdistan, ten má svoju vlastnú vládu, svoju armádu a zákony: aby tam mohol prísť obyvateľ Bagdadu, potrebuje získať povolenie na návštevu. Pri moci sú irackí šíti (náboženská frakcia) a vojaci premiéra bojujú s vojakmi parlamentu. Teroristi druhej náboženskej frakcie - sunniti, „vládnuci" Irakom pri Saddámovi Husajnovi zabíjajú šítov a Kurdov. Na suverenitu Iraku všetci z vysoka kašľú - ak je to Turkom za potreby vojdú ich vojaci do pohraničných regiónov, to isté robia aj Iránci. Politikom je to jedno - hryzú sa navzájom ako pavúky v jednej nádobe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno potom, ako odídu armády USA, nás čaká masaker, - pokojne vraví exminister vlády irackého Kurdistanu Nasich Gafur. - Každá politická strana má svoje jednotky hrdlorezov, každý gubernátor má svoju osobnú armádu ako ochranku.

Podľa údajov Transparency International je Irak na treťom mieste na svete podľa úrovne miery korupcie. Keď sa v roku 2008 objavila polícia na Ministerstve obchodu, aby zatkla za úplatky dvoch bratov ministra, ich ochranka pálila zo samopalov a zdržovala policajtov tak dlho, pokým sa činiteľom podarilo utiecť tajným východom.

Peniaze, ktoré sa vydeľujú z rozpočtu na zlepšenie života ľudí sa rozkrádajú. Iba za jeden deň v mojom hoteli 8-krát (!) odpojili elektrinu. Bez energie sa ocitajú aj nemocnice, aj pôrodnice. Sedemdesiat percent doktorov utieklo z krajiny. Úroveň medicíny upadla na nulu - pre podstúpenie operácie apendixu ľudia cestujú do Turecka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bod č. 2: Saddám a vodka

... Nezamestnaných je v Iraku 42 percent obyvateľstva. Napriek tomu sa však v krajine nachádza množstvo nájomných pracovníkov z Indie, Číny, Filipín, či dokonca aj Gruzíncov, ktorý pracujú za 400 dolárov na mesiac. Sú to upratovači, čašníci, vodiči. Udiviteľné je však, že ceny v rozbombardovanom Iraku (presnejšie v Erbale a Bagdade) sú prakticky totožné s cenami v Moskve.

Za čias Husajna bolo možné naobedovať sa v najlepšej reštaurácii za 5 dolárov.

Pre mňa je jednoduchšie najať si Gruzínca, - vysvetľuje Peter, vedúci nemeckej reštaurácie. - V krátkosti, najmem hocikoho, len nie občana Iraku. Som si stopercentne istý, že Gruzín neprinesie do reštaurácie bombu. Vo všetkých ostatných prípadoch to budem očakávať každý deň.

Vedúcemu reštaurácie je však možné rozumieť: ozveny bômb sú v Iraku smutnou každodennou záležitosťou, tak ako aj náboženské vraždy. Dnes sa tomu už ani len nechce veriť: pri „krvavom" Saddámovi ženy nosievali krátke sukne a málokto si pokrýval hlavu burkou. Teraz je to rarita - ženu bez burky môžu pokojne zabiť vojaci. Obchody predávajúce alkohol podpaľujú a kaviarne, ktoré ostanú otvorené počas moslimského pôstu Ramadán sú zahádzané granátmi. „Pri Saddámovi ľudia pili vodku, a teraz sú pripravení podrezať hrdlo každému, kto sa nepomodlil päťkrát za deň, - povzdychuje si bývalý arménsky dôstojník Mohammed Samiri. - Jednoducho sme sa zbláznili".

„Keď vládol Saddám, nežili sme si zle, ale to čo je tu teraz, je obyčajné peklo" - tieto slová som počúval v Iraku na každom kroku. „Predtým bol v našej krajine jeden zlodej a vrah - hovorí obyvateľ Vasim Faradž. - Teraz ich je milión. Ak sa každý deň v tvojom meste na uliciach odpaľujú samovražední teroristi, tak aj Husajn sa už javí iba ako mlieko do kávy".

Oslavujúc zvrhnutie Kaddáfiho v hlavnom meste Lýbie, nikto nepremýšľa nad tým aká budúcnosť čaká krajinu. V Iraku sa po páde Saddáma o tom tiež nik nezamýšľal.

Georgij Zotov

Argumenty a Fakty

Alexander Riabov

Alexander Riabov

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  0x

www.riabov.sk Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu