Odkaz pre Sulíka: Bez Eurovalu - Cesta do stredoveku

Autor: Alexander Riabov | 31.10.2011 o 13:00 | (upravené 28.2.2012 o 12:27) Karma článku: 7,41 | Prečítané:  1926x

Isto si spomínate na Sulíkov fundovaný referátik nazvaný "Euroval - cesta do socializmu". Jediné, čo na ňom kvitujem je, že si dal aspoň snahu objasniť svoj postoj, či možno skôr iba zakryť svoje skutočné zámery, prečo bolo pre neho schválenie eurovalu rok dozadu ešte dobré (keď o ňom svorne zahlasovali všetci poslanci sasky), a prečo už dnes dobrým nie je... Preferencie klesali, posledný prieskum hovoril o piatich percentách, bolo treba nájsť tému nielen pre užívateľov omamných látok...

Spasiteľ

Spasiteľ zbedačovaného, v pote tváre drejúceho, slovenského proletariátu, ktorý sa musí skladať na dôchodok lenivému ničnerobiacemu, či ak vôbec žijúcemu, Grékovi. Zapadá to do sebaobdobne ako sľubované dvojnásobné Dzurindové platy z roku 1998, či opäť raz sulíkové "odvodové hodinky" rozdávané do schránok dva týždne pred voľbami z roku 2010. Tie vtedy sľubovali priemernej rodine zvýšenie mesačného príjmu o 100 eúr.

Neviem, prečo sa u nás zvyklo hovoriť, že ľavica je populistická, to čo tu predvádza pán Sulík so slovenskými voličmi, nemá obdoby. Osobne ho, ale vôbec nepovažujem za pravičiara, ale aj z iného dôvodu. Na zástancoch neoliberalistických a neoklasických ekonomických teórií je chvályhodné v zásade aspoň to, že premýšľajú v dlhodobejších horizontoch. Na druhej strane, ako vravieval Keynes: "Z dlhodobého hľadiska už nikto z nás nebude nažive.." Postoj, ktorý vyjadruje nesúhlas s Eurovalom, a teda Sulíkov postoj, či tiež názor zopár európskych extrémistov, v zásade počíta s "dlhodobým" horizontom o dĺžke zhruba dvoch týždňov, povedané s nadsázkou (odhady analytikov o predpokladanom termíne pádu Grécka sa pohybovali okolo jedného mesiaca od neschválenia eurovalu). Necháme teda výplaty slovenského a zvyšného európskeho proletariátu nedotknuté, Grécko zbankrotuje a veď sa vlastne ani tak veľa nestane, len zopár špekulantov príde o peniaze v gréckych dlhopisoch. Trh sa očistí, neviditeľná ruka trhu bude môcť opäť hrdo panovať. Vízia to samozrejme je pekná, dokonca dáva aj logickú odôvodniteľnosť.

V čom je ale problém?

Úvahy o dlhodobom správnom pôsobení neviditeľnej ruky trhu sú viac menej správne, avšak iba ak sa pohybujú v určitých intenciách, limitoch. Sú vlastne aj limitou kapitalizmu, ktorý práve preto, že vychádza z tejto tézy, tak nemá šancu prekonať markantné neduhy v spoločnosti a posunúť ju tak ďalej, hoci na to má. Nesporne však posunul spoločnosť ďalej, už len tým, že nás vyviedol z biedy feudalizmu, ale to je o niečom úplne inom...

Voľná ruka trhu vie určiť ekvivalentnú cenu medzi dopytom a ponukou, vie ako alokovať zdroje a pod. Jej ortodoxní zástancovia Vám povedia napríklad: zrušme povinnosť odbornej spôsobilosti pre predajcov liekov - zlacníme lieky, alebo - otvorme obchod s ľudskými orgánmi, ponuka aj dopyt existuje a ešte na tom vyberiete aj dane. Nechajte zbankrotovať Grécko, zlí investori skrachujú, prežijú len tí dobrí, trh sa z dlhodobého hľadiska očistí. Z ekonomicko-matematického hľadiska majú pravdu. Aké to však bude mať dôsledky na spoločnosť z iného zorného uhla? Zlacnejú lieky, ktorých primárnym cieľom je zlepšiť Vaše zdravie, ale rady, ktoré Vám poskytne neodoborný predavač Vám zdravie zhoršia... Obchod s ľudskými orgánmi je super myšlienka, ale nebudú tie najchudobnejšie rodiny napokon pristupovať k riešeniu svojich tiesní k takémuto jednoduchému profitu? A posledný príklad za všetky. Pred svetovou vojnou z roku ´39, stála kríza z roku ´29...

Ak sa Sulík dnes zastáva časti platu chudobného slovenského zamestnanca, tak po krachu Grécka je tiež celkom možné, že ten istý zamestnanec už nedostane plat žiadny. Svet je dnes až príliš prepojený, oveľa viac ako v dvadsiatom deviatom. Teória Butterfly effectu sa stáva oveľa reálnejšou. Pád Grécka ale bude aj pádom najväčších európskych bánk. Pád jednej banky ekonomika dokáže zvládnuť, pád viacerých, ale spúšťa domino efekt, nakoľko banky sú až príliš previazané navzájom. Slovenské banky po rekondičných zmenách z čias dzurindovej vlády sú dnes v celkom slušnej forme, napriek tomu, že majú spolu 500 miliónov eúr uložených v gréckych dlhopisoch. Problém však je v tom, že všetky sú iba dcérami najväčších európskych bánk. Ak tie budú sťahovať peniaze od svojich dcér na riešenie vlastných problémov, už to až tak ružové nebude. Fond na ochranu vkladov má dnes v zálohe niečo cez 100 miliónov eúr, v minulosti vyplatil zo svojich zdrojov takmer 400 miliónov klientom Devín banky.. po troch rokoch (!). Dnes táto suma zďaleka nedokáže pokryť ani pád malej banky. Čo by sa stalo v prípade, že ich padne niekoľko? Fond má samozrejme zálohu - pôžičky od svetových inštitúcií, nenávratnú dotáciu z rozpočtu. Sú však tieto pravidlá udržateľné aj v prípade celoeurópskeho kolapsu?

 

Obdobná situácia by potom mala hroziť naprieč celým kontinentom. Celoživotné úspory množstva ľudí, vklady podnikateľov, ktoré nie sú vôbec chránené fondom. To je jeden aspekt možnej krízy. Druhým je, že ak padne Grécko, analogicky by mali padnúť aj ostatné južné krajiny EÚ. Téza o istote, že "európsky integračný proces je nezvratný", bude raz a navždy prekonaná, už s ňou nebude možné rátať pri investičných rozhodnutiach. Okrem toho, ak padnú tieto krajiny, nebudeme mať komu vyvážať, pretože nám nebudú mať čím platiť. Slovensko je proexportne orientovaná krajina, alebo si vari myslíme, že všetky tie autá si nakúpime samy? Padne dopyt. Automaticky prijatým riešením je zníženie objemu výroby, nezamestnanosť. Čím vyššia nezamestnanosť tým menšia kúpyschopnosť nezamestnaných, ktorý bude dôsledkom ďalšieho pádu dopytu a ďalšieho rastu nezamestnanosti... Tento stav tu už bol. V dvatsiatom deviatom. Jeho vyústením bola druhá svetová vojna.

Posledným faktorom je inflácia, ak padne euro na forexovom kurze, pocíti to každý z nás v peňaženke. A úvahy o opätovnom zavedení národných valút sú až priveľmi nákladné. Investori iba striehnú na fundamentálne rozhodnutia politikov.

Napokon, ak už padne reč na tie čísla. Slovensko prijalo zo štrukturálnych fondov 3500 miliónov eúr, pričom ich čerpalo iba na 27%, to jest samo sa pripravilo o ešte väčšie čiastky. Sulík odmietol navýšiť euroval o slovenský podiel vo výške 440 miliónov. Je k tomu nutný ešte ďalší komentár?

S Eurovalom alebo bez?

V zásade, je možné sa baviť o tom, kto tento stav zapríčinil. Kto mal v EÚ na starosti kontrolu štátnych rozpočtov? Prečo sa nevyvodzovali sankcie voči porušovateľom maastrichtských kritérií (napokon o tom píše aj samotný Sulík vo svojom elaboráte). Alebo prečo majú banky nastavenú kapitálovú primeranosť na ôsmych percentách, prečo má byť BASEL III plnený až v roku 2019 a obdobne. Z takýchto úvah, by mali byť vyvedené a prijaté aj budúce opatrenia, ktoré zabránia, aby sa podobný stav už nikdy nezopakoval. Otázka však dnes stojí inak. S eurovalom, alebo bez?

Situácia v spoločnosti vôbec nie je ružová. Ľuďom už priveľmi dlho lepili oči pred faktom o "99 percentách". Pred faktom, že 1% svetovej populácie vlastní 40% svetového bohatstva. Po celom svete už dnes ľudia masovo protestujú. Čo ak im ešte vezmete aj to posledné? Celoživotné úspory a prácu. V tom prípade asi opäť raz obživne marxova slávna téza: "Nech sa vedúce triedy trasú pred komunistickou revolúciou. Proletariát nemá čo stratiť, iba ak okovy. Získať môže celý svet!"

 

Alebo toto všetko Sulík v kútiku duše naozaj chce?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?