Nech ľudia sami rozhodujú o svojom okolí – Participatívny rozpočet

Autor: Alexander Riabov | 15.1.2012 o 20:42 | (upravené 15.1.2012 o 21:01) Karma článku: 8,26 | Prečítané:  1652x

Myšlienka Participatívneho rozpočtu (PR) je pomerne mladá, o to však zaujímavejšia. Nedá sa v jej prípade hovoriť o nejakom farebnom politickom odtieni, skôr je viac otázkou zdravého rozumu, či vyspelej spoločnosti. Pointa vychádza z toho, že ľudia z „komunít“ sa lepšie rozumejú tomu, ako použiť verejné zdroje v ich životnom okolí, ako zopár poslancov „odtrhnutých“ od bežnej reality. Ak už teda chceme PR nejakým spôsobom zaškatuľkovať, možno o ňom vyhlásiť, že je prvkom priamejšej demokracie, či efektívnejším alokovaním verejných zdrojov.

 

Po celom svete existuje množstvo úspešne realizovaných projektov PR. Jedným z najznámejších je „nezávislé“ mestečko Christiana v Dánsku.

V Bratislave sa minulý rok spustil pilotný projekt PR ako prvého na Slovensku. Zúčastnil som sa ho, a týmto príspevkom Vám chcem priblížiť jeho myšlienku a spôsob fungovania.

Komunálny orgán odklepol na rok 2011 rozsah Participatívneho rozpočtu vo výške 15 000 eúr. Od septembra sa začali schádzať ľudia v piatich druhoch komunít – mládež, seniori, doprava, kultúra a ekológia. Dokopy sa do projektu zapojilo viac ako dvesto obyvateľov mesta! To, že ide o dobrovoľníkov je samozrejmosťou. Títo ľudia sa schádzali pravidelne každý týždeň, aby vymýšľali a projektovali projekty, ktoré by bolo možné realizovať v ich okolí a boli by užitočné pre celé mesto. Výstupom každej komunity boli dva najlepšie projekty (odhlasované), z čoho jeden mal byť viac low-costový, ale za to viditeľný a druhý bol hlavný. Zvolení zástupcovia jednotlivých komunít sa na konci roku stretli, aby navzájom porovnali svoje projekty na tzv. ústnom zvažovaní. Tu sa tiež hlasovaním, berúc do úvahy rozpočtové obmedzenie, vybrali najlepšie projekty, ktoré sa približne od februára tohto roku začnú realizovať.

Je dôležité zdôrazniť, že komunity sami rozhodujú o tom, ktoré projekty sa napokon uskutočnia. Tieto návrhy tak už nepodliehajú žiadnemu dodatočnému schvaľovaniu komunálnym orgánom, iba kontrole transparentnosti a efektívnosti. V tom spočíva práve aj unikátnosť Participatívneho rozpočtu.

Na druhej strane je tu však taktiež kontrola transparentnosti a efektívnosti vnútorná. Projekty sa niekoľko mesiacov vypracuvávajú a sú verejne prístupné na internete. Každý projekt musí mať vypracovaný Projektový plán, ktorý zahŕňa podrobné rozpočtovanie všetkých nákladových položiek. Projekty a rozpočtovania podliehajú pripomienkovaniu vrámci komunít, ktoré sa takto navzájom kontrolujú.

Na záver uvediem príkladmo ešte zopár konkrétnych výstupov – Zriadenie Spoločného komunitného centra pre mládež a seniorov s prevádzkou rôznych voľnočasových aktivít, ktoré majú pomáhať pri prekonávaní medzigeneračných bariér a sčasti tiež prispieť k „odvirtualizovaniu“ súčasného sveta mladých ľudí. Cieľom ďalšieho projektu je riešenie pretlaku na bratislavských plavárňach – položili sme si jednoduchú otázku: „Prečo sa ľudia tlačia na zopár sprístupnených plavárňach, keď asi každá tretia škola v Bratislave má bazény, ktoré však nesprístupňuje verejnosti?“ Z ďalších projektov možno spomenúť výstavbu lavičiek, či ekologický projekt, ktorý má motivovať ľudí využívať viac cyklistiku ako osobnú dopravu.

Bežní ľudia vedia lepšie identifikovať svoje potreby ako desiatka poslancov v zastupiteľstve. Ak sa jedná teda o transparentné použitie v obmedzenej výške, myslím si, že Participatívny rozpočet môže byť prínosom pre skvalitnenie ich života, pričom ich zapája, aby aktívne premýšľali o tom, ako si zlepšiť a budovať svoje životné okolie.

Pre úspech piltoného projektu Participatívneho rozpočtu sa mesto rozhodlo navýšiť výšku rozpočtu na rok 2012, a to dvojnásobne na sumu 30 000 eur.

Nadšenci pre PR sa začínajú objavovať už aj v ostatných slovenských mestách. Dnes však majú sťaženú cestu. Musia presviedčať častokrát „staré kádre“ o niečom, čo je vo vyspelom svete bežnou záležitosťou. Otázkou teda ostáva, či by nemal byť podporovateľom takejto iniciatívy štát, ktorý by napríklad určil percento z prídelových daní, ktoré idú obciam, na realizáciu PR povedzme v každom okresnom meste? Pre začiatok možno tiež iba v pilotnej forme, obdobne ako tomu bolo v Bratislave. Osobne som podporovateľom tejto myšlienky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?