reklama

Pussy Riot – výtržníčky, či politickí väzni?

Posledných niekoľko rokov pravidelne vnímam dianie v Rusku. Sám som v tejto krajine bol šesťkrát na dvojmesačné pobyty. Poznám približne názory mladých ľudí a aj tých od nich o niečo starších. Kauzu s Pussy Riot sledujem niekde od konca júna, či začiatku júla. Udiví ma teda už len máločo. Tým „máločo" je napríklad článok, či správa od nejakého slovenského média, ich schopnosť mienkotvornosti alebo medzinárodnej súhry. Potom si človek musí automaticky začať klásť otázky typu - Mýlim sa ja? Je v tom úmysel, že sa čosi nedopovie, zamlčí, či prekrúti? Načo niekto takýto typ atmosféry vytvára?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (29)

Bol to známy bojovník za ľudské práva, čo kedysi povedal: „Až sa svet obzrie za 20. storočím, bude plakať. Nie preto, že bol zaplavený krutosťou, ale preto, že dobrí ľudia mlčali."

Aj preto dnes píšem tento svoj názor. Napriek mainstreamu.

Ako to celé vzniklo?

Proces s obžalobou Pussy Riot začal tým, že Pussy zinscenovali v jednom z moskovských chrámov punkovú modlitbu: „Bohorodička vyžeň Putina!" Načo boli zadržané a začalo sa voči nim viesť trestné stíhanie za paragraf tzv. Chuligánstva.

Je to klasická zmienka, o ktorej sa bežne hovorí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Málokde sa však dozviete, o aký chrám vlastne šlo. Chrám Chista Spasiteľa je ústredným chrámom pravoslávnej cirkvi (nielen ruskej), symbolom jej Patriarchu („Pápeža"). V katolíckej cirkvi by ste obdobu nehľadali v bežnom kostole na dedine, či vo väčšom meste, ale skôr v Bazilike sv. Petra, či vo všeobecnosti vo Vatikáne.

Chrám má špeciálny režim pre návštevníkov a veriacich. Mne osobne sa pri návšteve Moskvy nepodarilo dostať dnu. Napriek horúčavám blížiacim sa na teplomere k 40°C, prekážalo ochrane cirkevného stánku moje oblečenie. Mal som na sebe totiž nohavice siahajúce iba po kolená... a tak som ostal stáť iba pred jeho bránami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ženy vstupujúce do chrámu ďalej nesmú mať odhalené plecia, na hlavách musia mať šatku, či inú pokrývku hlavy a správať sa skromne. To hovoríme o bežných návštevníkoch, nie účastníkoch obradov.

Teraz si pozrite vystúpenie tejto „umeleckej skupiny" v Chráme Christa Spasiteľa: http://www.youtube.com/watch?v=ALS92big4TY&feature=related

Nie je prekvapením, že ich správanie vyvolalo široké verejné pobúrenie ľudí, ktorí tento chrám poznajú, či navštívili, nehovoriac o veriacich. To jest nie stav, kde by polka národa bola za zbavenie viny a polka za potrestanie, o akom sa dočítate v niektorých článkoch.

Právna stránka veci

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z právnej stránky veci sa od mienkotvorcov dočítate obvykle, že šlo o priestupok, za ktorý by si dievčatá prinajhoršom zaslúžili „možno" väčšiu pokutu...

Ruský právny poriadok používa svojský termín - Chuligánstvo. Jeho najprísnejšia sadzba odníma slobodu až na sedem rokov života. Drakonické, povedia si mnohí. O čo väčšie prekvapenie je, keď sa dozvieme, že podobnú právnu úpravu máme aj na Slovensku v trestnom zákone v paragrafe Výtržníctva.

S ohľadom na to, že šlo o organizovanú skupinu, by sa na takéto konanie u nás uplatnila kvalifikovaná (to jest závažnejšia, a nie iba základná) skutková podstata uvedeného trestného činu. Trest odňatia slobody je v tomto prípade 6 mesiacov až tri roky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ide totiž o to, že miesta s kultúrnou, či historickou pamiatkou požívajú osobitný režim ochrany. Podobne je tomu tak napríklad v prípade cintorínov. Okrem toho paragraf vymenúva aj iné spôsoby prejavenia hrubej neslušnosti, ktoré pod neho spadajú - napríklad vyvolanie verejného pohoršenia sexuálnym exhibicionizmom, či vykonávaním pohlavného styku a iné (uvádzané formy sú relevantné najmä s predchádzajúcim pôsobením Pussy Riot, ktoré sú uvedené nižšie).

Nemám pocit, že by sme za ustanovenia tohto paragrafu boli barbarská, či diktátorská krajina, ktorá obmedzuje slobody svojich občanov - skôr ich ním chráni.

Prečo by ňou potom malo byť Rusko? Uplatňuje na ich konanie predsa presne ten istý paragraf, ktorý existuje v akejkoľvek civilizovanej spoločnosti(!).

To, že je ruský hrdelný zákonník prísnejší je podmienené podmienkam toho, aká právna kultúra naň vplývala. S ohľadom na osobitosti danej krajiny. Tak je to všade na svete s právnymi poriadkami všetkých štátov. Ide o históriu krajiny, kultúrne zvyky a tradície, náboženstvo, formy umenia a filozofie, zločiny s ktorými prišli do styku... Montesquieu vo svojom diele „Duch zákonov" vymenúva aj také veci, ako sú geografické podmienky krajiny - prímorská/vnútrozemná, krajina s príjemnou klímou, či naopak, s nížinami alebo s výšinami, veľkosťou rozlohy a pod. Tak sa potom stalo, že vznikli niektoré typy právnych kultúr.

Preto napríklad Američania udeľujú tisícročné tresty, pretože ich filozofia, ktorá väčšmi pripomína Starý zákon, hovorí o tom, že človek si má odpykať každý svoj prešľap. Priestor európskej právnej kultúry je založený na možnosti odpúšťania a prevýchovy (rímske právo, grécka múdrosť a kresťanská morálka), a preto tresty zrátava do jedného a nie každý osobitne. Rusko dlho odčlenené od Európy sa vyvíjalo vlastnou cestou. Na margo ich prísnych zákonov samotní tamojší právnici hovoria, že keď už sa podarí vo veľkom Rusku niekoho dolapiť, mal by si to poriadne odsedieť. Je to možné vidieť aj na tom, že počas trestných procesov obvinený sedí počas pojednávania za mrežami. Jednoducho existuje v ich spoločnosti iný pohľad na páchateľa. Aj preto majú trestné zákony prísnejšie.

Nie je možné na odlišné krajiny uplatňovať rovnaké metre. Gustav le Bon spomína vo svojom najznámejšom diele, ako sa pokúšali v Južnej Amerike zaostalým štátom, schváliť ústavy totožné s tou americkou - realita však bola úplne inde a skončilo sa to veľkým fiaskom.

Sloboda slova

Jeden z často uvádzaných argumentov je obmedzovanie slobody slova.

Obmedzuje Slovenská republika slobodu slova prívržencov Mgr. Kotlebu, keď ich úmyselne neohlásené zhromaždenie musí polícia rozohnať?

Problém je v tom, že existuje typ guerilla marketing demonštrantov, ktorí narozdiel od ostatných, úmyselne nedodržujú zákonom predpísané podmienky (napríklad oznámenie o protestnom zhromaždení - potrebné napríklad na zabezpečenie bezpečnosti v priebehu zhromaždenia), a to len preto, aby upútali pozornosť médií. Napríklad tým, že ich zhromaždenia rozpustí polícia a oni môžu kričať do sveta, že je im upierané právo na slobodu slova.

Zďaleka to nemá nič, čo dočinenia s právom na slobodu prejavu, ide iba o lacný (doslovne "lowcostový") marketingový ťah na pritiahnutie pozornosti...

Ak hovoríme o Rusku, tento typ marketingu volil s veľkou obľubou Garry Kasparov, ktorý každý druhý mesiac sedel zadržaný v CPZ (v tej dobe mu dokonca vôbec neprekážalo, že sa spojil s ultranacionalistami).

Obdobne je tomu aj v prípade týchto dievčat. Nikto im nebráni, aby blogovali, aby vyšli do ulíc a kričali z plných pľúc, že je Putin diktátor.

Výtržníctvo, ktoré však spájajú so slobodou slova, či politickým prenasledovaním, má k sebe rovnako blízko ako nasledovný príklad: Predstavme si bandu chlapcov vracajúcich sa z krčmy pod Vašimi oknami a zhruba o tretej ráno začnú vybľakovať, že Dzurinda je zlodej a Fico klamár. Polícia ich zadrží pre rušenie nočného kľudu, avšak v zmysle tejto logiky ide predsa o slobodu slova, o ich politický postoj, ktorý takto vyjadrujú.

Majú teda právo rušiť Váš nočný kľud? Sú to politickí väzni? Stíhaní za ich presvedčenie?

Nie. Sú to vandali, ktorí rušia nočný kľud.

A teraz si predstavte celé to divadlo, že do Vašej krajiny nabehnú médiá z celého sveta - pozrieť sa na tento „politicky" motivovaný proces a kritizujú diktatúru, v ktorej upierate občanom práva na slobodný prejav...

Prečo bojujeme za ľudské práva všade inde, len nie u nás?

Na túto otázku som dostal odpoveď, že je tomu preto tak, že keby sme v budúcnosti niekedy potrebovali pomoc my, pomohlo by nám, keby sa na našu stranu postavila verejnosť zo zahraničia.

Ok.

A ako tomu bolo v roku 1938 a Sudetskými Nemcami? Pýtal sa nás niekto, čo si o tom myslíme, alebo sa rozhodlo bez nás (mimochodom aj vtedy tu boli zahraniční pozorovatelia, čo písali správy o právach Sudetov...)?

A čo dnes? Nedávno som sa dopočul o tom, že sa v Bruseli zorganizovala fotografická výstava na tému sťahovania Maďarov zo Slovenska po druhej svetovej vojne. Poznáte to, utrápené tváre na fotografiách...

Ako môže súčasný Belgičan, či Francúz rozoberať to, čo sa dialo na základe medzinárodných dohovorov podpísaných Churchillom, Roosweltom a Stalinom a na ich podklade vydaných Benešových dekrétoch 60 rokov dozadu (sotva poznajúc históriu vlastného národa, nieto ešte nášho) súdiť, čosi o tom, čie práva tu boli poškodené?

Áno, ale efekt to má presne taký istý a môže sa veľmi ľahko stať, že raz horliví zástancovia ľudských práv z Francúzska, či Belgicka budú bojovať za to, aby sme navrátili Žitný ostrov tam, kam patrí...

Ide o to, že štáty majú svoju suverenitu a svoje vnútorné záležitosti. Koľko ste toho doteraz vedeli o Rusku? Vedeli ste, kto skončil vo voľbách za Putinom? Aké vysoké dane sa v Rusku platia? Ktoré osobnosti sú na čele ruskej opozície?

Ale „sudcov" sa za to našlo znenazdajky až veľmi veľa...

Cui bono?

Nestarnúca rímskoprávna fráza, ktorá už pomohla mnohým vyšetrovateľom, si kladie otázku: „Kto má z tohto všetkého prospech?" Je dosť časté, že sa až po čase zistí, o koho ide, a nebýva prekvapením, že ten je aj skutočným páchateľom.

Napriek tomu, že nemám rád konšpirácie, je nutné prognosticky si položiť otázku: "Ako by vyzeralo dnes Rusko po zvrhnutí diktátora Putina?" Popri hľadaní odpovede, poznajúc historicky vývoj (tj. akým spôsobom sa Putin dostal k moci a aké sily sú dnes na čele opozície), sa nazdávam, že je možné dôjsť k podobným výsledkom, ktoré uvádzam. A preto aj napriek tomu, si snažím položiť otázku Cui bono, čo najobjektívnejšie.

Prekvapivá je súhra médií, či iných organizácií na medzinárodnej úrovni. Keďže sledujem dianie v Rusku, viem, že tomu nie je tak poprvýkrát.

Môj názor je taký, že dievčatá veľmi dobre vedeli do čoho idú a čo bude nasledovať. V Rusku by neprekvapilo, ani keby ich na tento čin niekto vplyvný veľmi dobre motivoval, aby sa na tejto kauze mohol priživiť. Jedným z nich môže byť aj neoliberál Kasparov (v minulosti spolupracoval s Berezovským a Prochorovom), ktorý už stihol dať o sebe vedieť v súvislosti s „pussynkami". To, že si táto hra médií tak rýchlo nachádza odozvu u svojich poslucháčov, možno tiež veľmi ľahko prisúdiť latentnej neznášanlivosti voči Rusku - je to predsa nástupca Sovietskeho zväzu...

„Diktátor" Putin toho v Rusku za tých pár rokov veľa vecí rozbehal. Prevzal krajinu, ktorá prešla šokovou terapiou (oveľa agresívnejšou ako bola u nás) prechodu vlastníctva ku kapitálu. Situáciu 90. rokov v Rusku porovnávajú dopadmi iba ak s obdobím „kolektivizácie". Mafianské masakry; výbušniny v obchodoch; hry oligarchov; enormný počet samovrážd; stredný vek dožitia okolo 50 rokov; inflácia, ktorá zo dňa na deň zmenila celoživotné úspory ľudí na papierik s hodnotou 5 miliónov rubľov, za ktorý ste sa odviezli električkou - ľudí nemali za čo pochovávať; krajina, v ktorej väčšina pracujúcich už polroka nedostala výplatu od zamestnávateľa; zavŕšením všetkého bol štátny bankrot.

Dnes má Rusko štátny dlh vo výške 5 - 10% HDP. Hovoríme o tom istom ukazovateli, ktorý má USA vo výške 105%. Daňové zaťaženie je vo výške 13%. Zamestnanci odvody neplatia, náklady na bývanie sú cca štyrikrát nižšie ako u nás. Príjmy štátu sú z množstva štátom vlastnených spoločností, ktoré ťažia nerasty. Putin zaviedol široké sociálne programy. Podpora rodiny je na úrovni štátneho príspevku vo výške 25 000 eur pre druhé narodené dieťa. Urobil tiež poriadok s oligarchiou (nie ako u nás oligarchia s vládou...). Je pravda, že Putina dostal k moci Berezovský. V tej dobe ho považoval za ľahko ovplyvniteľného náhradníka Jeľcina. Rok na to, ako sa stal Putin prezidentom a Berezovský štvancom na úteku, sa Putin spýtal dotieravého novinára, o akom Berezovskom to hovorí, pretože nikoho takého nepozná...

Čo Rusku chýba? Rusku chýba rozbehnutie trhového prostredia do všetkých jeho regiónov, ktoré by v konečnom dôsledku pritlačilo aj na zvýšenie miezd. Rusko však posledných 10 rokov kráča míľovými krokmi. V bankách neexistujú žiadne bankové poplatky, väčšina obchodov funguje nonstop. Napriek tomu sa však Rusko väčšmi vydáva cestou trhového protekcionizmu. To jest to, čo napríklad vadilo USA na Japonsku, počas jeho cesty na druhé, či tretie miesto najvyspelejšieho hospodárstva. V Rusku nenájdete žiadne supermarkety typu Tesco, Kaufland, Billa - miesto nich majú napríklad sieť supermarketov Семя (Rodina) a iných značiek ruských spoločností. Ak trhové prostredie porastie a naďalej ostane daňové zaťaženie rovnaké, s rovnakou úrovňou sociálnej podpory - Rusko sa môže hrdo hlásiť ku krajinám BRIC, ktorým prognózujú budúcu hospodársku veľmoc, ktorá predčí USA, Nemecko i Japonsko.

Môj osobný názor je, že túto vlnu medzinárodnej atmosféry, sa snažia pretaviť na prevrat a destabilizáciu krajiny presne určité záujmy. Podobne, ako sa takáto atmosféra vytvárala v roku 1938, keď Hitler usiloval "iba" o práva Sudetských Nemcov a sväto sväte nič viac (aj vtedy chodili po Československu nezávislí pozorovatelia)... Alternatívu náhradníka za Putina možno hľadať vo volebných výsledkoch - na druhom mieste s cca 10% skončil staručký komunista Zjuganov, na treťom mieste skončil s cca 7% mladý podnikateľ, vlastník klubu v NBA, neoliberál Prochorov. O svoje miesto pod slnkom sa usiluje aj Garry Kasparov, v minulosti podporovaný odvrhnutým oligarchom Berezovským.

Môj predpoklad je taký, že ak by došlo v Rusku k nejakej radikálnej zmene, tak na jeho čele vstane práve spomínaný Prochorov. A čo ponúka novému Rusku tento typ neoliberála, ktorého by rakúska ekonomická škola pasovala za prototyp svojho čestného rytiera?

Pod heslom liberalizácie sľubuje masívnu privatizáciu rozsiahleho štátneho majetku. (Kto zachytil, o čo išlo v Gorile, rozumie prečo sú títo ľudia ochotní urobiť čokoľvek, aby sa k tejto možnosti dostali. O to viac v krajine, v ktorej už oligarchia raz okúsila, ako chutí moc. Po skončení ich vlády, štát vyhlásil bankrot...) Ľuďom odkazuje, že pracovať bude výsadou a iba tí, čo vydržia makať v 16 hodinových pracovných zmenách, bez nároku na PNky a prežijú to (tak ako to prežil on - otcom zabezpečený - mladý podnikateľ), tak zažijú časy novodobého vyvoleného národa... Problémom týchto vízií je, že ich skutočne len málokto prežije...

To je zrejme tá lákavá predstava ľudských práv, ktoré očakávajú prívrženci slobody slova pre Pussy Riot.

Rozumiem a chápem ľudí, ktorí chcú vo všeobecnosti bojovať za ľudské práva. Je to ušľachtilá myšlienka. Toto však nie je prípad republikánmi utláčaných černochov. Ich úsilie a energia, nielenže nejde nazmar, ale ide v skutočnosti proti týmto právam :/ A to ma mrzí.

Iné perličky od pussyniek, o ktorých sa v Sme nedočítate...

Na záver len pripojím zopár odkazov, o akciách, o ktorých sa mainstream médiá pri vykresľovaní „nevinných mladých obetí režimu" nezmieňujú.

Skupinový sex v Biologickom múzeu (slečna v pokročilom štádiu tehotenstva je vedúca z odsúdenej trojice Pussy Riot Nadežda Tolokonniková): http://yellowpress.ws/?public=6218

Ďalšia z akcií tejto „umeleckej skupiny" - Strčenie si mrazeného kuraťa v supermarkete do vagíny, za prítomnosti vlastných malých detí a následný „Pôrod mrazeného kuraťa" („Chicken in Pussy") - to všetko v boji proti Putinovi... http://vimeo.com/46933808

Za tieto činy slečny zo skupiny Pussy Riot odsúdené neboli...

Okrem toho v priebehu vyšetrovania sa zistilo, že činu, ktorý spáchali v Chráme Christa Spasiteľa, predchádzal deň predtým totožný exces v inom chráme, avšak s ohľadom na to, že neupútal toľko pozornosti, rozhodli sa pussynky zopakovať si ho v spomínanom Chráme.

Ako vnímajú Pussy Riot v samotnom Rusku?

Médiami prebehla správa, že v deň procesu nasadili podporcovia Pussy Riot niektorým sochám na hlavy kukly, ktoré používa táto umelecká skupina.

Ako na to reagujú ľudia v Rusku? Použijem citát spravodajcu Hlas Ruska: "Predtým v piatok ráno zabránili pasažieri moskovského Metra chuligánskemu činu podpory punkovej skupiny Pussy Riot. Asi o 8:00 /mosk. času/ natiahol mladík na hlavy bronzových partizánov z kompozície sôch obdobné čiapky - kukly, ako boli tie, v ktorých vystupovali účastníčky punkovej modlitby v chráme Krista Spasiteľa v Moskve. Tento čin vyvolal hnevnú reakciu pasažierov Metra, ktorí stiahli chuligána z pamätníka partizánom a odstránili z neho kukly. Pazažieri chuligána zadržali, fotografie zhabali a odovzdali do rúk polície." http://slovak.ruvr.ru/2012_08_17/85353812/

Pussy Riot prekročili hranice morálne aj zákonné, a prekračujúcich ich aj niektorí ich prívrženci. V Rusku, kde nikdy bežní ľudia neboli zvyknutí na prepych, zostáva pre zachovanie hrdosti veriť aspoň v zopár hodnôt.

Pussy sú žiaľ skutočne to, čo znamená ich slovenský ekvivalent...

Alexander Riabov

Alexander Riabov

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  0x

www.riabov.sk Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu